Projektové metodológie a štandardy

Najpoužívanejšie projektové metodológie a štandardy sú nasledovné:

Prince2 (UK)

V sedemdesiatych rokoch (20. stor.) začala britská firma Simpact Systems vyvíjať internú projektovú metodológiu, aby si udržala pod kontrolou svoje vlastné projekty. Výsledkom bol širší framework s názvom PROMPT (“Project Resource Organisation Management Planning Technique”), ktorý vznikol v r. 1975 a pozostával z piatich hlavných komponentov. Jeden z nich (PROMPT II – System Development) sa zaoberal samotným projektovým riadením.

Podobným problémom v danom čase čelila aj britská vládna IT agentúra CCTA (“Central Computer and Telecommunications Agency”), preto hľadala vhodné riešenia. Po zvážení viacerých možností sa v r. 1979 dohodla so Simpact Systems na používaní PROMPTu pre svoje projekty, pričom ako kľúčový element bol implementovaný najmä PROMPT II. Po menšom prispôsobení s názvom “Government PROMPT” sa na systém v r. 1983 adaptovali aj ďalšie vládne oddelenia.

V r. 1989 bola metodika následne premenovaná na PRINCE (PROMPT II IN the CCTA Environment) a po dohode s vlastníkom licencie uvoľnená do Public Domain, ako štandard pre riadenie IT projektov (1990). Zároveň sa “vynašiel” lepšie uchopiteľný dnešný význam skratky (PRojects IN Controlled Environments). Metodika sa začala rozširovať aj do neštátneho sektora (a mimo IT) a britská vláda ju začala medzinárodne propagovať, preto sa dostala do širšieho povedomia. To spustilo diskusiu a návrhy na vylepšenia a zovšeobecnenia.

Výsledkom bola prepracovaná metodológia s názvom PRINCE2, ktorá vznikla v r. 1996 ako výsledok spolupráce veľkej medzinárodnej skupiny expertov a organizácií. Táto už bola všeobecne použiteľná pre projektový management naprieč všetkými sektormi, doménami a adaptovateľná pre všetky veľkosti projektov. PRINCE2 je odvtedy medzinárodne uznávaným a používaným štandardom. V r. 2013 sa vlastníkom stala firma AXELOS. Metodika sa ďalej vyvíja a updatuje, posledná edícia (k 2024) je 7th edition z r. 2023. PRINCE2 je preferovaným štandardom hlavne v UK a v Austrálii.

(zdroje: 1 2 3 4 5 6 7; ďalšie info: prince2.wiki, pm.sk; viď aj certifikácie)

PMI (USA)

V USA sa začal vytvárať dopyt po väčšej organizovanosti projektového managementu v 60. rokoch. Primárne v leteckom, obrannom a stavebnom sektore sa projektový management už etabloval ako samostatná disciplína. Armáda (resp. NASA) realizovala v 50/60. rokoch nákladné a komplexné projekty (za všetky spomeňme Apollo a Polaris), ktoré z povahy veci viedli k vytváraniu štandardizovaných postupov. Na základe týchto vstupov neskôr vznikali na národnej úrovni ANSI normy pre projektový management.

V civilno-privátnej sfére to bol James Snyder z SK&F (farmaceutickej) firmy a Gordon Davis z GIT (univerzity v Atlante), ktorí začali v r. 1969 diskutovať o konkrétnych krokoch vedúcich k organizovaniu projekťákov. Na legendárnej večeri v Philadelphii potom vytvorili Project Management Institute. Formálne PMI založili 9.10.1969 spolu s ďalšími troma spoločníkmi. V r. 1975 vypracoval PMI zoznam svojich cieľov.

Pôvodným zámerom bolo vytvoriť platfomu na zdieľanie informácií, networking a diskusiu, ale čoskoro začal PMI pracovať aj na štandardizácii projektového managementu. Začiatkom 80. rokov už boli spracované štandardné procedúry PM. V r. 1983 už sa začalo hovoriť o etickom štandarde (Code of Ethics), o vytváraní “body of knowledge” a o štruktúrovaní do šiestich znalostných oblastí (“Report of the PMI Ethics, Standards, and Accreditation (ESA) Project”). Vytvorili a zdokumentovali sa pravidlá pre certifikáciu. Samotná PMP certifikácia bola následne spustená v r. 1984.

Prvý ucelený dokument, ktorý zhrnul informácie a praktiky PM – “Project Management Body of Knowledge”, vznikol v r. 1987. Výsledkom ďalšieho úsilia o vytvorenie oficiálneho všeobecného dokumentu pokrývajúceho oblasť projektového managementu ako profesie bola prvá edícia PMBoK Guide, ktorá vyšla v r. 1996. PMBoK Guide bol už zároveň vytvorený aj s ohľadom na existujúce ANSI normy, spomenuté vyššie.

V druhej polovici 80. a v 90. rokoch sa PMI metodológia rozšírila do celého sveta a etablovala sa ako medzinárodný štandard. Vlastníkom je stále PMI Institute. V r. 1999 resp. 2007 bol PMBoK akreditovaný organizáciami pre štandardy (ANSI, ISO), a na základe PMBOK bolo vytvorené aj ISO 21500 pre projektový management. PMBOK Guide už má medzičasom (2024) 7. edíciu, ktorá bola vydaná v r. 2021. PMI je preferovaným štandardom najmä v USA a v Kanade.

(zdroje: 1 2 3 4 5 6 7; viď aj certifikácie)

IPMA (EU)

Málokto vie, že Internet existoval už v polovici 60-tych rokov.. a projektoví manažéri ho mali ako prví! Ale poďme po poriadku. IPMA je Európsky projekt, ktorý spustili traja Francúzi (projekťák z oblasti letectva Pierre Koch, výskumník Yves Eugene a univerzitný profesor Arnold Kaufmann), Holanďan Dick Vullinghs a Roland Gutsch z Nemecka. Po neformálnych diskusiách, ktoré sa začali v r. 1964, spolu založili asociáciu (1965), aby si profesionáli mohli vymieňať svoje skúsenosti s riadením projektov. Keďže od začiatku počítali s medzinárodnou pôsobnosťou, ako sídlo organizácie zvolili Švajčiarsko, všeobecne rešpektovanú a neutrálnu krajinu.

Organizácia sa pôvodne volala IMSA (International Management Systems Association). V r. 1967 sa vo Viedni uskutočnil prvý svetový kongres novej asociácie, po ktorom sa organizácia premenovala na INTERNET – v zmysle “medzinárodná sieť” (projektových profesionálov). Pod týmto názvom (návrh prof. Kaufmanna) potom fungovala ďalších takmer 20 rokov. V 70. rokoch INTERNET expandoval do celého sveta a stal sa dôležitou globálnou organizáciou s členskými asociáciami v jednotlivých štátoch. V r. 1989 INTERNET začal poskytovať školenia pre zvyšovanie kompetencií projektových manažérov.

Až v roku 1996 (po rozšírení fenoménu, ktorý pod menom “Internet” poznáme dnes) podstúpila asociácia na kongrese v Paríži ďalšie premenovanie, tentoraz na súčasný názov IPMA (International Project Management Association). V r. 1998 IPMA publikuje svoj tzv. “kompetenčný model” ICB (IPMA Competence Baseline) vo verzii ICB 1.0, a začína na základe ICB certifikovať jednotlivých projektových manažérov. Zjednodušene povedané, certifikácia preveruje, či má projekťák príslušné kompetencie (znalosti, schopnosť ich aplikácie, demonštrácia osobných vlastností) na vedenie projektov.

Od r. 2012 IPMA ponúka aj hodnotenie organizácií (IPMA Delta). V r. 2015 potom vydala zatiaľ (2024) poslednú verziu svojho kompetenčného modelu, ICB4. Tento model je všobecne použiteľný neprieč profesnými sektormi a neobsahuje špecifické metodiky (to je skôr doménou PMI). Jednotlivé kompetencie IPMA delí na kontextové, behaviorálne a technické. IPMA je preferovaným štandardom primárne v Európskych krajinách ako Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko a pod.

(zdroje: 1 2 3 4; viď aj certifikácie)

Ďalšie štandardy: